Most nad riekou Liffey

  • AutorMarta Gergelyová
  • Naša cena6,60 €
  • Bežná cena8,90 €
  • Ušetríte25 % (2,30€)
  • Dostupnosťskladom
  • ISBN978-80-971258-3-7
  • Rok vydania2013
  • Počet strán256
  • Väzbabrožovaná

Anotácia

 

   Keď šarmantná prekladateľka Barbora neodolá írskemu ryšavcovi
Brendanovi, ktorý prišiel po nežnej revolúcii do Bratislavy učiť angličtinu,
ruleta jej života sa roztočí závratnou rýchlosťou. Svojho vyvoleného
zoznámi s bonvivánskym strýkom Arnoldom, milovníkom krásnych žien
a prvotriednej whisky, ktorý vlastní pozoruhodnú zbierku šteklivých aktov.
Vtedy však Barbora netuší, že rozhovor v Arnoldovej vilke pod Hradom
poodhalí rúško na prachom zapadnutom rodinnom tajomstve. 
   So získaním Barborinej ruky a nazretím do bohémskeho sveta jej 
strýka sa v Brendanovi začne prebúdzať dosiaľ nepoznaná ctižiadosť. 
V Starom Meste si otvára realitnú kanceláriu Môj dom – môj hrad 
a po niekoľkých triumfálnych rokoch odchádza so svojou rodinou 
do prosperujúceho Írska, ktoré si medzičasom vyslúžilo lichotivé
označenie keltský tiger. Tak ako mnohí, aj on podľahne ošiaľu mamonu. 
V dublinských dokoch pri rieke Liffey skupuje exkluzívne apartmány 
na prenájom, pretože svätosväte verí, že ich cena sa raz dotkne nebies. 
No karta sa čoskoro obráti... 
   Čo všetko ešte čaká slovensko-írsky pár na smaragdovom ostrove 
a ako sa Barbora vyrovná s novou krutou realitou či s mrazivým
tajomstvom svojej záhadnej mamy Mušičky, rozpráva eroticky podfarbený 
príbeh hriešnej lásky, nevery a chorobnej posadnutosti peniazmi. 
 
Daniela Kapitáňová, spisovateľka: „Príbeh živý ako bič“. Veta z tohto 
románu. Románu, ktorý môžete čítať ako varovanie pred tým, ako vie 
osud bolieť. Alebo ako žiť tak, aby dlho nebolel. Pretože tento román 
nám vracia svet, kde ešte platí to najpoctivejšie pravidlo: keby nebolo 
bolesti, nevedeli by sme, kedy sme už vyliečení.

 

 

 

Ukážka z knihy

            ...

            Cítil sa ako nádejný rocker po prvom komerčnom úspechu; všetko sa mu zrazu začalo až zázračne dariť. Nielenže mu pani Eržika dojednala ten prázdny byt v susedstve, ešte mu aj s jeho majiteľmi – mimochodom, jej starými známymi; ich synovia vraj s jej chlapcami v päťdesiatych rokoch kopávali loptu po Belehradskej – dohodla veľmi slušné nájomné. Nevadilo mu, že byt bol ošumelý a že omietky páchli ako v poslednej krčme. Nevadilo mu ani niekoľko dní vetrania odporného tabakového smradu, fetovania nových náterov, naťahovania sa s garnižami či prania dymom prešpikovaných záclon. Malina! Veď to bolo ich prvé spoločné bývanie. A hľa, po pár dňoch to dostávalo ten správny šmrnc.

            Konečne sa cítil ako poriadny chlap; na gauč v maminej kuchyni si už ani nespomenul... Vivat Barbora Ryšavá! Len to nevedel, ako jej teraz naservíruje ďalší bod svojho geniálneho plánu. Či to nebude na ňu priveľa. Alebo prirýchlo. Videla sa mu totiž dosť ostražitá. No ten podnájom jej bodol; aj ona už asi mala dosť nudného bezpečia svojej detskej izby. A zaiste jej imponovala blízkosť Starého Mesta, nehovoriac o Centráli či krytej tržnici. A toto všetko jej on priniesol na tácke až pod nos. On, Brendan Murphy, cudzinec, ryšavec, privandrovalec. Juchúúú...

            No vzápätí sa spucoval. Ako to sám o sebe zmýšľa? Barbora mu predsa dala šancu. Najväčšiu, akú kedy od života dostal. Nesmie to zbabrať. Spoločnému podnájmu dala zelenú, paráda! Teraz musí už len vymyslieť, ako ju nahovoriť na podnikanie. Ozajstné podnikanie, žiadne školské cvičenia ako na anglických konverzáciách. Ale počkať, počkať, náhle ho osvietilo. Veď on, koniec koncov, len rozvinie jej vlastný nápad s realitnou kanceláriou. Ako šnúru. Na ktorú potom spolu navešajú tú najčistejšiu, najvoňavejšiu, najžiarivejšiu bielizeň. Jasné, takto jej to predostrie! Ako jej vlastný nápadík! Pomädlil si ruky a zdvihol hlavu od garniže, ktorú práve dočistil. Zbadal, ako si zastrčila neposlušný pramienok vlasov pod šatku a pokračovala v žehlení. Ešte aj pri takejto nudnej činnosti vyzerala na zjedenie.

            ,,Tak som rozmýšľal...“ začal. ,,Vieš, ide o ten tvoj nápad s realitnou kanceláriou. Ako námet na anglické konverzačky to bolo fakt super, veď aj ostatným sa to rátalo. A aj tie prezentácie biznis plánov boli geniálne...“

            Prestala žehliť a zadívala sa naňho, ruka zmrazená nad žehliacou doskou.

            ,,Čo tým chcem povedať...“ odkašľal si. ,,Čo keby sme to skúsili naostro? Čo keby sme si založili skutočnú realitku? Ako náš vlastný biznis.“

            ,,Ale Brendan,“ atakovala ho očami. ,,Ja som predsa študovala angličtinu. A ty anglickú literatúru. O podnikaní vieme... No, nechcem byť vulgárna. Dobre vieš, že nemôžeme len tak –“

            ,,Akoby som teraz počul Fedora. Práveže môžeme. Hocičo môžeme. Kdekoľvek. Kedykoľvek. Práve v tom to je. Chce to len trochu odvahy. Neboj. Je to brilantne načasované. Realitiek tu máte ako šafranu. Avšak o chvíľu sa to iste zmení. Je najvyšší čas. Možno o rok už bude neskoro. Teraz, alebo nikdy! Kto prvý príde, ten prvý melie!“ víťazoslávne uzavrel.

            ,,Ako to môžeš vedieť? Mnohí už akiste začali. Hneď po revolúcii, nie? Viem si predstaviť, že už veľa ľudí predáva domy. Teda tí, ktorí majú toho pravého podnikateľského ducha.“

            ,,Veď hej, možno pár ľudí sa už chytilo šance, lenže to je stále iba ako prdnúť do pralesa. Váš realitný trh nie je ani zďaleka nasýtený! A pokiaľ ide o podnikateľského ducha... Veď aj ty ho máš, láska moja. Nie je tvoje prekladanie na voľnej nohe toho lapidárnym dôkazom? Aj to je predsa podnikanie, nie?“

            ,,Ale to je iné. Nemusím si prenajímať a ani platiť žiadnu kanceláriu, nezamestnávam ľudí, nepotrebujem auto. Moje náklady sú minimálne. Neriskujem veľa. A okrem toho, nepotrebovala som na začiatku žiadnu pôžičku; na rozbehnutie mi stačil počítač, stôl, stolička, zopár dobrých slovníkov, finito.“

            ,,Okej, okej,“ zdvihol dlane. „Skús sa však na to pozrieť takto: Už to, že si to vôbec začala, že si vôbec bola ochotná ísť do neprebádaných vôd namiesto lopotenia sa pre nejakého burana hrajúceho sa na veľkého pána riaditeľa, ktorý pritom nevie ani ceknúť po anglicky, už to samé predsa nasvedčuje, že máš podnikateľského ducha!“

            ,,Možno. Lenže riziko by bolo v prípade realitky neporovnateľne vyššie, nie? A tiež...“ zháčila sa.

            ,,Som samé ucho,“ povzbudil ju.

            ,,No dobre teda, poviem ti to. Jedna z otcových kolegýň dala hneď po Nežnej výpoveď. Taká erdekbaba to bola. Brigita sa volala. Ešte aj meno mala také... nabrúsené. No a milá Brigita urobila presne to, čo chceš teraz spraviť ty. Založila si realitku. Najprv to robila z domu, teraz už má vraj malú kanceláriu niekde... Tuším v Ružinove. No, to nie je podstatné. Čo chcem povedať... Vieš, táto Brigita nebola celkom čestný človek. Teda – ak mám byť úprimná – otcovi kolegovia ju ociachovali ako bezcharakternú harpyu, takú karieristickú xantipu. Chápeš, na čo narážam, nie? Neviem, do akej miery sa dá takáto práca robiť poctivo. Nezatĺkať pred klientmi, neprikrášľovať skutočnosť. Skrátka... Nebulikať. Neoblbovať. Netlačiť do hláv kaleráby. Lebo to by som teda nechcela. A pravdu povediac, ani nevedela.“

            ,,Ale láska moja, kto tu hovorí o tlačení kalerábov? Každý džob sa dá predsa robiť čistučko, bez okabátenia. Musíš len zvoliť tú správnu taktiku. Tak to už na svete chodí.“

            Len stisla pery, pokrútila hlavou a pokračovala v žehlení. Dnes nemá na to náladu, usúdil. Nebude ju teda nútiť, aj tak by z toho bolo veľké trt. Zajtra, skúsi opäť zajtra. A v tom momente sa mu zazdalo, že tá garniža potrebuje ešte jedno echt vydrhnutie.          

            Keď si večer líhali, Brendan nemal chuť. Po prvýkrát. Nemilo ho to prekvapilo, priam znepokojilo. Obe nočné lampičky smutno zažmurkali a naraz zhasli. Namiesto snov mu na viečka sadol nepokoj. Predstavoval si rady chatrných, hanblivo prikrčených tehlových domkov v úbohých častiach Dublinu. Osemdesiate roky boli pre jeho rodinu otrasne ponižujúce. Hotové fiasko. Musí sa konečne odlepiť od tej smradľavej čiernej smoly, ktorá sa Murphyovcom už toľké roky lepí na päty. Musí zarobiť seriózne peniaze! Kopu prachov! Zrazu videl do budúcnosti tak jasne, ako nikdy predtým. Bratislava bude jeho odrazovým mostíkom. Je to to správne miesto. Všetko sa tu len začína utriasať. A našiel tu ženu, o akej sa mu ani len nesnívalo... Natiahol ruku a pohladil jej chrbát. Neotočila sa síce k nemu, no aspoň sa primkla bližšie a ich telá sa schúlili do eska. Dokážu to, vedel. A zrazu dostal chuť. Na všetko, absolútne na všetko. Ešte nikdy predtým necítil toľko energie, mohol sa ňou udusiť. Prišla ako blesk z jasného neba. Kypela mu z pórov, kysla ako cesto na teplej peci, zacítil ju ako voňavý bochník chleba s chrumkavou kôrkou či horúce muffiny tety Maeve. Poctivý kvások. Žiadne chemikálie. Žiadne tlačenie kalerábov. Žiadne bulikanie. Nie, nie, nie...

 

Kontakt

info@vydavatelstvokoruna.sk
Vydavateľstvo KORUNA s.r.o.
Bauerova 3
040 23 Košice