Príbeh menom Filip

  • AutorKatarína Machová
  • Naša cena7,40 €
  • Bežná cena9,90 €
  • Ušetríte25 % (2,50€)
  • Dostupnosťskladom
  • ISBN978-80-89681-33-4
  • Rok vydania2014
  • Počet strán224
  • Väzbabrožovaná

Anotácia

Žijú medzi nami a dokážu byť veľmi podmaniví.

Len keď rozpoznáme, s kým máme do činenia, býva už neskoro.

 

Keď si k Simone prisadne neznámy muž, vysokoškoláčka ešte netuší, ako veľmi jej vzťah s ním zmení život. Je mladá, krásna, na tvári nosí úsmev a okolo seba má ľudí, ktorí ju ľúbia takú, aká je.

Oni áno.

Ako sa ukáže, on nie. Stále nachádza čosi, čo by v jej živote menil... a zároveň ju zahŕňa luxusnými pozornosťami, na aké nebolo skromné dievča zvyknuté.

 

Kto je v skutočnosti Filip?

Viem, že doktorka tú jeho diagnózu – ak sa to vôbec dá nazvať diagnózou, a nie je to len obyčajný typ charakteru – najprv predo mnou vysloviť nechcela, možno v rámci terapie čakala, kedy na to prídem sama, ale raz sa jej to vyšmyklo. Také to slovo na m, a nie je to maniak.“

 

Podarí sa Simone vyslobodiť z Filipových pazúrov, keď vlastné telo aj srdce vravia nie?

Prečítajte si  príbeh plný drsnej manipulácie aj erotiky o tom, ako sa z bezstarostného života môže stať peklo.  

Ukážka z knihy

Auto, ktoré mal Filip, vzbudzovalo vo mne rešpekt. Bolo veľké, čierne a pripomínalo mi transformera. Toho, čo sme so Števom pozerali v telke. Transformer sa menil z robota na auto a z auta na robota a sálala z neho sila.

„Nie je to na druhý raz nejak hrr?“ spýtala som sa ho, keď som si sadla do toho malého tanku.

„A je?“ naštartoval. „Zabehneme ku mne do firmy, musím prehodiť auto.“

„Nebojíš sa, že nás uvidia?“

„Firmu mám kúsok odtiaľto a autá mám v garáži, prehodím si voz práve preto, aby ma nikto neriešil.“

Prehodím si voz? To ich má koľko?

Sprostá som bola. Tu vôbec nešlo o mňa, tento príbeh bol úplne z inej planéty. Z tej jeho. Tento príbeh bol o ňom. O jeho komplikovanej a najkomplikovanejšej povahe pod slnkom, o jeho egoizme, narcizme a sebeckosti. Ale to som v tej chvíli nevedela. Lebo ja som vtedy verila na dobro, na lásku a ešte trochu na tú pravdu, hoci odo dňa, keď som ho spoznala, som začala klamať. A výdatne. Od začiatku sebe. A nechcite hneď teraz vedieť, kto všetko nasledoval po mne.

Garáž bola naozaj blízko a my sme prekĺzli pomedzi všetky autá. Stále som čakala, kedy konečne zastaví, ale sme len šli a šli, mala som pocit, že podliezame celú Bratislavu.

Zastali sme pred obrovskou bránou. Šťukol diaľkovým ovládačom a ona sa otvorila. Ako jedna veľká, čierna papuľa. Keď sme vchádzali dnu, trochu som sa bála.

Ťukol do prehrávača a zrazu sa ozval neskutočný hlas Celine Dion. Okolo mňa sa začal vlniť jej nádherný hlas a ja som ani nedýchala.

Zastal.

„Neboj sa,“ chytil ma za ruku a pobozkal mi ju.

„Prečo ja?“ vypadlo zo mňa.

„Prečo ty?“

„Mhm,“ pokývala som hlavou.

Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Voňal. Vtedy som ešte nevedela, aký parfum to bol, ale voňal nádherne. Vôbec sa so mnou nehral. Nemaznal sa mi s ušnými lalôčikmi, ani mi „neískal“ vlasy, vôbec neospevoval ich vôňu, lebo voňať museli. Ráno som si ich drhla šampónom. Vôbec sa mi v nich neprehrabával, aby ocenil ich hebkosť, akú som docielila tým šampónom a akú výrobcovia zaručovali. Nerozprával ani o mojich očiach ako včera ten blondiak Nadi, neriešil, čo mám na sebe (vytiahla som od Nade nejaké handry). Pobozkal ma tak silno, že som sa skoro zadusila. Ten muž sa rozpálil okamžite. Doslova ma zhltol. Nestíhala som mu ani vracať bozky, ja som nemusela totiž robiť vôbec nič. Celine Dion spievala o dušu a ja som zavrela oči a išla mu len v ústrety.

„Bože,“ vzdychol a vkĺzol mi rukou do podprsenky. „Toto je neskutočné,“ zohol sa, aby si vzal do úst bradavky.

 Len som v úžase pozorovala, ako sa tento navonok chladne pôsobiaci muž mení na malého chlapca, akého som spoznala tam v tej uličke, vtedy prvý raz...

Mala som pocit, že som niečo, čo nikdy nemal. Ešte som nevidela takú vášeň. Ja viem, poviete si, ty si toho ešte asi nevidela veľa, najmä nevieš, aké to je, keď ťa dostane nadržaný chlap, ale nenásytnosť, akú mal v sebe, mi vyrazila dych.

„Poď,“ vystúpil a obišiel auto. V podzemnej garáži bola tma. Ja som však ďalej sedela, podprsenku som mala niekde na nose a môj účes dávno stratil svoj tvar. Otvoril dvere na mojej strane a vytiahol ma von. Celým telom ma pritisol k svojmu transformeru. Stískal mi prsia, dráždil bradavky, striedavo ich olizoval a znova dráždil palcami, iné si nevšímal. Takto ma masíroval dosť dlho, až som myslela, že omdliem. Nohy sa mi triasli, ako som stála, ako sa na mňa tisol, ako mi jazykom šimroval v ústach, ako ma bozkával všade, všade, úplne všade. Myslela som, že viac nevydržím. Ešte nikdy som nepocítila také vzrušenie. Otočil ma a znovu sa pritisol ku mne. Rukami mi opäť vliezol pod tričko a vyhľadal moje trojky. Potom som cítila, že odstúpil, a keď som počula zvuk sťahovaného zipsu, chcela som sa otočiť. Nemohla som. Paralyzovaná jeho dotykmi som v tej chvíli vôbec nebola na tejto zemi. Bola som na inej planéte. Nie na tej jeho, nie na tej mojej, ja som bola úplne mimo vesmír a všetky dimenzie. Jediné, čo som chcela, bolo, aby si ma vzal. Vychutnával si každý pohyb, asi sa do tej Prahy až tak neponáhľal, vlasy mi odhrnul, aby sa zameral na zátylok. To nebol ľad, to som sa riadne sekla, tento muž vedel byť jemný. Jednou rukou ma rozopínal a druhou sa stále venoval mojim bradavkám. Nohavice mi stiahol šikovne. Vôbec ho nezaujímala bielizeň, akú som mala. A tak som sa snažila...

A potom do mňa vnikol. Ja opretá o auto, dlane mokré, na laku stopy po nich, som vykríkla tak, že som prehučala aj Celine. Zapchal mi rukou ústa.

Nebudem vám písať podrobne, ako a čo bolo. Nepamätám si to. Len keď som potom otvorila oči, aby som sa opäť vrátila na našu zem, vedela som, že je so mnou amen.

Tento muž bol proste boh.

 

Kontakt

info@vydavatelstvokoruna.sk
Vydavateľstvo KORUNA s.r.o.
Bauerova 3
040 23 Košice